/Rohožník
Rohožník
Oficiálne stránky obce
Otázka pre starostu
Otázka je adresovaná priamo na starostu obce.
Zadajte vaše meno
Zadajte prosím Váš email pre odpoveď!
Napíšte text vašej správy!

Menu


Panstvo Plaveckého hradu

Roku 1296 sa stal vlastníkom plaveckého panstva, ku ktorému patrila aj naša obec, starý slovenský rod Hunt-Poznan. Príslušníci tohoto rodu vlastnili v 13. storočí, ako grófi zo Svätého Jura a Pezinka, rozsiahle majetky v okolí Bratislavy. V roku 1394 daroval Plavecký hrad s panstvom uhorský kráľ Žigmund Stiborovi, županovi Bratislavskej a Nitrianskej stolice za zásluhy vo vojne proti Turkom. Tu prichádza k rozporu. Odňal panovník Svätojurským grófom plavecké panstvo, alebo ho mali len v zálohe? Po vymretí Stiborovho rodu im však znovu patrilo až do roku 1543, kedy zomrel posledný člen rodu Hunt-Poznan. V prvej polovici 16. storočia vymrelo na Slovensku viac magnátskych rodov. Ich majetky prešli do vlastníctva kráľa. Uhorský kráľ Ferdinand I. tieto majetky predal, alebo ich zálohoval bohatým nemeckým rodom a vojenským veliteľom z nižšej šľachty. Takto prišli k majetkom na Záhorí Serédyovci, Salmovci, Fuggerovci a Balašovci.

 

Farnosť obce

Ak chceme poznať najstaršie dejiny našej obce, musíme vychádzať z cirkevných dejín, lebo len v cirkevných archívoch sa zachovalo najviac dokladov. Najstarší písomný údaj o farnosti v obci je z roku 1397, ktorý uvádza maďarský historik K.Péterffy v knihe "Sacra concilia ecclesiae Romano-catholicae in regno Hungariae celebrata", že v obci Rárbok bol kostol a fara, ktorá patrila pod archidiakonát šaštínsky. Péterffy čerpal údaje z autentických cirkevných záznamov. Farnosť však mohla byť založená skôr, už v dobe dosídlovania Nemcami, ktorí boli katolíci, a teda nebol problém s náboženstvom. Existenciu farnosti v 14. storočí potvrdzuje aj záznam vo farskej kronike, no neuvádza sa, z akých prameňov bol údaj čerpaný .Kostolík a fara sa nachádzali na mieste dnešného kostola a bol pri ňom aj obecný cintorín. Kostolík bol vystavaný z kamenia a zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi. Podľa farských záznamov malo v kostole miesto len 100 ľudí. Fara bola vystavaná z dreva a hliny, pokrytá slamou. Existencia kostola, fary a cintorína nám podáva aj určitý obraz o pôdorysnom vývoji obce. Hlavná ulica, na ktorej boli po obidvoch stranách vystavané drevené sedliacke domy pokryté slamou, viedla od kostola k potoku Rudávka. Kamenná hrádza rybníka "po západnej strane obce" zabezpečovala ochranu proti záplavám. To by potvrdzovalo existenciu jadra obce pri potoku Rudávka v stredoveku, tradovanú v ústnom podaní. V období reformácie bola rímsko-katolícka farnosť pravdepodobne presunutá do Sološnice. Tento stav trval až do roku 1787. Počas pôsobenia sološnického farára Ignáca Vajzera bola oddelená od sološnickej farnosti. Prvým správcom farnosti od 11. augusta 1787 bol kaplán Štefan Arsenius, príslušník bývalého rádu sv. Pavla pustovníka. Tento rád mal veľký kláštor pod Plaveckým hradom. Počas vlády rakúsko-uhorského panovníka Jozefa II. bol kláštor zrušený. Zrúcaninu kláštora môžeme ešte aj dnes vidieť. Existencia tohoto kláštora je zaznamenaná vo farskej kronike a traduje sa aj v ústnom podaní. 21. apríla 1796 sa začala stavba novej fary. Pozemok pre stavbu daroval zemepán Karol Pálffy. Stavebný materiál dodali vtedajší správca veľkostatku Ignác Masár a lesný Ján Steiner. Staviteľom bol Ján Tanzer zo Senice. Na stavbu finančne prispeli Náboženský fond sumou 783 zlatých a farníci sumou 20 zlatých. Stavba fary trvala dva roky. S menšími úpravami existuje fara dodnes.

Správcovia farnosti v Sološnici

do r. 1561 Matej Moravec
1561 - 1599 Stanislav Mokosinus
1629 - 1665 Juraj Štornfaj
1665 - 1682 Ján Thorányi
1682 - 1685 Jakub Bellaszic
1685 - 1716 František Martinkovič
1716 - 1727 Pavol Pericza
1727 - 1748 Jakub Nehibovicz
1748 - 1755 Jakub Passoni
1755 - 1771 Michal Szlavik
1771 - 1773 Mikuláš Batjovič
1773 - 1795 Ignác Vajzer


Správcovia farnosti v Rohožníku:

1787 - 1802 Štefan Arsenius, rehoľník pualín
1802 - 1806 Andrej Valkovič, miestny kaplán
1806 - 1807 Vavrinec Janatsy, misetny kaplán
1807 - 1808 Michal Mathé, administrátor
1808 - 1811 Ján Kubovič, administrátor
1811 - 1823 Juraj Stankovič, farár
1823 - 1826 Ján Tinkáč, administrátor
1826 - 1826 P.Honór Hrúzik, admin., rehoľník františkán
1826 - 1828 Jozef Kontos, administrátor
1829 - 1840 Jozef Cisár, administrátor
1840 - 1844 Ignác Časár Kajzer, farár
1844 - 1845 Imrich Jedlička, farár, prac. Spolku sv.Vojtecha
1845 - 1863 Martin Oravec, farár
1863 - 1864 František Kamanfálvy, farár
1864 - 1865 Karol Stehlík, farár
1865 - 1867 Ján laicha, farár
1867 - 1870 Štefan Leitman, farár
1870 - 1887 Michal Faragula, farár
1887 - 1889 Rudolf Kocúrek, farár, väznený národovec
1889 - 1914 Ján Karol Jakubovič, administrátor
1914 - 1958 Mikuláš Sikuta, farár, asesor
1958 - 1961 František Simek, administrátor, dekan
1961 - 1979 Anton Dubay, administrátor, rehoľník františkán
1979 - 1981 Alojz Lackovič, farár, farnosť spravoval z Kuchyne
1981 - 1991 P. Metod Ján Janovský, admin., rehoľník kapucín
1991 - 1995 Rudolf Chudý, farár
1995 - P. Edward Žakowicz, farár, farnosť spravoval zo Sološnice
1996 - P. Miroslaw Bania, kaplán, admin. rehoľník

 

Obdobie reformácie

V druhej polovici 16. storočia začalo za podpory nemeckých zemepánov Fuggerovcov prenikať na plavecké panstvo evanjelické náboženstvo. Katolícke fary a kostoly zabrali evanjelickí kňazi. S najväčšou pravdepodobnosťou bola katolícka farnosť v našej obci zrušená a ako filiálka presunutá do Sološnice, kde pôsobil evanjelický kňaz. V kanonickej vizitácii z roku 1561 sa píše: 25. marca sme prišli do farského kostola v Sološnici, ktorý patril k panstvu Fuggerovcov (Plavecký hrad) a tento kostol mal filiálky vo Svätom Petri, Svätom Mikuláši a Rohrbachu, ktoré usilovne spravoval presbyter Matej Moravec. Po Fuggerovcoch sa stali vlastníkmi panstva Balašovci, ktorí boli tiež evanjelici. Podľa zásady "cuius regio - eius religio", akého náboženstva bol on, takého museli byť i poddaní, prevzali evanjelickú vieru i poddaní. Najznámejším z Balašovcov na okolí sa stal Melichar. Povesť o ňom hovorí: Melichar bol obdarovaný obrovskou silou, dokázal vraj vyniesť zvon po schodoch do veže ako klobúk na hlave. Melichar Balaša pôsobil v kráľovskej armáde. Zomrel v roku 1568 vo Viedni. Pochovaný bol v rodinnej hrobke v krypte sološnického kostola. Jeho syn Štefan založil pre evanjelikov na Plaveckom hrade kníhtlačiareň, ktorá bola v roku 1579 presťahovaná do našej obce. Podľa ústneho podania sa mala nachádzať pri potoku Rudávka, poniže kostola. Tú dokončili fóliovú postilu, ktorá sa začala t1ačiť ešte na hrade. V tlačiarni sa tlačili kázne protestantského biskupa Petra Bomemisu. V roku 1584 získal tlačiareň nový majiteľ Valentín Manckovič z Hlohovca, kam ju presťahoval. V zápisnici z roku 1610, ktorú spísal superintendent Izák Abrahamides Hrochotský sa uvádza: V obci Rarbok sú evanjelici v hojnom počte, možno aj celá obec. To by znamenalo, že nie všetci obyvatelia boli evanjelici. Podľa zápisnice bola fara v Sološnici a patrili k nej filiálky Rarbok a Hausbrunn (Studienka). V zápisnici sú spísané dôchodky pastora: Dávky sú výročité - každý sedliak majúci svoj dobytok a držiaci štvrť role, dáva 1 mericu žita, 1 sliepku, 1 fúru dreva a 4 denáre. Tým istým spôsobom aj zemania - od pol štvrte role pol merice žita, syr, 1 sliepku, 1 fúru dreva a 4 denáre. Každý hoštáčnik dáva 28 denárov. Každý hofier 10 denárov. Zo šenkovného domu dáva obec 3 zlaté. Z dvora (mohla to už byť zemianska kúria) sa dáva pastorovi 12 zlatých, 8 meríc čistého žita a z každej várky 1 okov piva (v obci bol aj pivovar). Pozemky v našej obci, ktoré patrili pastorovi: 1 sedliacka štvrť, 2 lúky a ešte jedna na Vajari. Dôchodok rechtora - 4 zlaté a 4 merice žita. Všetky dôchodky vyberal kostolník.


Autor : Mgr.Ľudmila Kotesová, 1997

Reklama

Reklama

Reklama

Reklama

Reklama

Vyhľadávanie

Bezhotovostné platby

Akceptujeme bezhotovostné platby bankovými kartami na Obecnom úrade

Štatistiky

Používatelia
13
Články
150
Čítanosť článkov
543497

Náhodný obrázok