/Rohožník
Rohožník
Oficiálne stránky obce
Otázka pre starostu
Otázka je adresovaná priamo na starostu obce.
Zadajte vaše meno
Zadajte prosím Váš email pre odpoveď!
Napíšte text vašej správy!

Menu

Obec

Z histórie je známe, že v stredoveku už bola vybudovaná štátna a cirkevná správa. Spolu s nimi sa vyvíjala aj správa obcí. Na čele obce bol richtár a výpomocný personál tvorili prísažní, obecný sluha (hlásnik) a obecný pastier. Znakom richtárstva bola ohnutá palica, kľúč od obecnej pokladnice a obecná pečiatka. Richtára spravidla navrhoval zemepán, ostatných členov obecnej správy volili obyvatelia. Voľby obyčajne prebiehali tak, že do obce prišiel zemepanský úradník z Malaciek, dal zhromaždiť obyvateľov pred obecný dom a navrhol im kandidátov. Hneď však pripomenul, ktorý z nich musí byť richtárom. A tak aj bolo. O najstarších správach obce sa dozvedáme z urbariálnych súpisov z roku 1768, kedy bol richtárom Martin Hajdúch a prísažný Anton Kožuch. V roku 1778 bola správa obce rozšírená, tvorili ju richtár Pavel Sedlák, prísažní Ján Kanka, Ján Hajdúch a Štefan Májek. Richtár a jeho pomocníci zodpovedali za včasné dodávky naturálnej a peňažnej renty zemepánovi a za stanovené robotné povinnosti poddaných. Táto povinnosť voči zemepánovi zanikla zrušením poddanstva. Povinnosti obecnej správy, ktoré zostali v platnosti aj po zrušení poddanstva, boli - zodpovednosť za obecný majetok, za udržiavanie obecných ciest a mostov, nahlásenie slúžnemu vyskytujúce sa epidémie u ľudí a zvierat, starosť o majetok sirôt, zodpovednosť za ekonomické zabezpečenie školy. K povinnostiam richtára patrili i vojenské záležitosti. Do zrušenia poddanstva to boli lapačky, po jeho zrušení musel richtár osobne predviesť mládencov pred vojenskú komisiu a byť prítomný pri asentírke (vojenskom odvode). O starých richtároch sa toho už nahovorilo. O niektorých v dobrom, o niektorých v zlom. Mali sme aj takých richtárov, čo nevedeli čítať a písať. Preto pri účtovaní obecných príjmov a výdavkov používali starú zabehnutú metódu vrecko s fazuľkami. Richtár si sadol za vrch stola, k ruke si dal vrecko a začalo sa úradovanie. Najprv sa robili príjmy. Obec dostala za drevo, za árendu obecnej role, za seno z obecnej lúky, býkové peniaze, a takto postupne urobili všetky obecné príjmy. Richtár vždy vyložil na stôl toľko fazuliek, koľko zlatých predstavovali príjmy pri každej položke. Potom sa robili výdavky. Muselo sa zaplatiť farárovi, rechtorovi, obecnému pastierovi a hlásnikovi, až prešli všetky výdavky. Richtár zasa fazuľky z kôpky odoberal a dával do vrecka. Koľko fazuliek zostalo na stole, toľko zlatých muselo byť v pokladnici. Do stavu obecného personálu patrili aj pomocný (nočný strážnik), obecný pastier, konšel (obecný sluha), baba (pôrodná asistentka). Pomocný chodil v noci po dedine, dozeral na dodržiavanie nočného pokoja a trúbením ohlasoval čas. Obecný pastier sa staral o obecný dobytok. Obecný sluha vybavoval rôzne obecné záležitosti. Baba pomáhala rodičkám pri pôrode, za čo bola odmenená naturálnou a peňažnou dávkou z domácnosti. Zúčastňovala sa pri krste novorodenca a hostine. V minulosti nahlasovali baby narodené deti na matriku. Z nej sa dozvedáme aj ich mená. Od sedemdesiatych rokov minulého storočia do roku 1903 tu pôsobila Katarína Elízová, po nej potom jeden rok Štefánia Havírová. Od roku 1905 do r. 1941 Mária Krebsová. Tieto pôrodné baby neboli odborne školené. Po I. svetovej vojne však podliehala Mária Krebsová pod okresného lekára MUDr. A. Walnera v Malackách, neskôr MUDr. A. Marmoschteina. Prvou odborne školenou pôrodnou asistentkou v obci bola Mária Balážová, ktorá túto prácu vykonávala od roku 1941 po celý svoj aktívny život. Správa obce pokrývala svojím pôsobením všetky oblasti života (hospodársku, zdravotnú, sociálnu, vojenskú, školskú), a všetky vrstvy obyvateľstva. Regulovala život vo vnútri obce a zároveň upravovala vzťah obce k štátnej správe.

Geografia

Záhorie a teda aj Rohožník leží v západnej časti Slovenskej republiky. Väčšiu časť zaberá Záhorská nížina, ktorá je súčasťou Viedenskej panvy. Severnú časť Záhoria pokrýva Myjavská pahorkatina a časť Dolnomoravského úvalu. Na severe lemujú Záhorie Biele Karpaty. Rieka Morava tvorí prirodzenú hranicu s Rakúskom z juhozápadu a západu, s územím Moravy zo severozápadu. Oblasť Záhoria patrí k povodiu rieky Moravy, ktorá sa pri Devíne vlieva do Dunaja. Medzi najvýznamnejšie toky povodia Moravy patria potoky Malina, Rudava a rieka Myjava. Územie je bohaté na podzemné vody, rybníky, štrkoviská a vodné nádrže pri Kunove a Rohožníku.

Poloha

Rohožník leží v Záhorskej nížine na náplavovom kuželi na úpätí Malých Karpát v nadmorskej výške 199 m v strede obce, 187 až 644 m chotár. Zvlnený rovinný až stredohorský povrch chotára tvoria druhohorné vápence, dolomity, bridlice, pieskovce, melafyry a granodiority. Obcou preteká Rohožnícky potok a potok Rudávka. Na severozápade chotára je rašelinisko, rybník ukončujúci skupinu rašelinísk siahajúcu po Jablonicu. Samotná obec a jej okolie je pomerne bohaté na podzemné vody. V katastri obce vyviera prameň Vajar a v jej okolí pramene Holbagrunty, Polčina, Hajzuchová, Vývrat. Tieto pramene sú zachytené, sústredené vo vodojeme a slúžia pre verejné zásobovanie pitnou vodou. Najstaršie mapy katastrálneho územia obce pochádzajú z roku 1748 a 1767. Na mape z roku 1767 sú uvedené názvy jednotlivých lokalít. Ich pomenovanie dokazuje prítomnosť rôznych etnických skupín obyvateľstva v minulosti. Severovýchodná časť - Padelky, Passezski, Pod Vratim, Prostredni Achtele, Zadni Achtele, Pod Papirňu, U Bazsantnicze, Welki Lesik, Kaltenbruck. Severná a severozápadná časť - Obora, Planavi, Orlove Verchi, Ribnik. Západná časť - Pri pastirskich Luczkach, Pri Dubniczkoch, Tojtne, Dzilca, Koncza Dzilczu, Pod Czestu, Dluhe Luki, Koncza Dluhich, Pod Struhu, Neubach. Juhozápadná časť - Dušnica, Franwiz, W Kruzskoch, Nad Struhu, U Dolni Bukovini, U Wisni Bukovini. Južná časť - Lazek, Konopizse, U Gortnawi, Pod Vinohradki, Szlaniszka, Nad Szlaniszki, Za Vinohradki, Kraluv Verch, Pod Kralovim verchem, Pri Sedmi Thaloch, U Sedmi Thaluw, U Szadni Nivi. Juhovýchodná časť - Za Sztepniczu, U Hurbanki, Za Letavskim, Hurka Pod Hurkama. Východná časť - Zahumenicte, U Brizstia, Wajerska Hora, Pod Wajersku Horu. Rozľahlý rybník, potoky, lesy, lúky polia a mierne podnebie lákali prvých obyvateľov usádzať sa tu. O ich prítomnosti svedčia mnohé artefakty, ktoré nám zanechali.

Obyvateľstvo

Z farských záznamov sa dozvedáme, že v roku 1921 bolo v obci a osadách k nej patriacim 219 domov, 1267 obyvateľov, z toho 26 Židov, 18 Cigánov a 5 Čechov. V roku 1939 sa robil prvý súpis ľudí v Slovenskom štáte. V obci žilo 1357 obyvateľov. Slovákov bolo 1273, Nemcov 36, Cigánov 35, Židov 12, Čechov 14, Maďarov 4.

Zástavba obce

V stavebnom vývoji obce do roku 1918 možno zaznamenať dve etapy. Do 16. storočia zástavbu v okolí kostola a pri potoku Rudávka. Od 16. storočia nárastom obyvateľstva sa začala zástavba obce rozširovať od kostola smerom k zvonici pri Rohožníckom potoku. Domky boli situované štítmi k potoku, od ktorého ich oddeľovali cesty, a tak vytvárali pravidelnú dvojradovú ulicovú zástavbu. Cez potok boli cesty prepojené drevenými mostíkmi. Domky boli vystavané z nabíjanej hliny, niektoré drevené, pokryté slamou. Mali obyčajne len dve miestnosti - izbu a kuchyňu. V kuchyni bolo otvorené ohnisko, kozub s odvodom dymu cez strechu. K chudobnému vnútrajšku patril stôl, lavice a drevené truhlice na šaty. Malé okienko takmer neprepúšťalo svetlo. Na začiatku vlády nových zemepánov boli v obci vystavané dva majery. Jeden za obcou nad rybníkom, druhý na Vajari, ku ktorému patrili veľké vínne pivnice pod Vajarskou horou. V druhej polovici 18. storočia bola obec zastavaná domkami až po zvonicu. Za kostolom, pri potoku Rudávka, stálo 13 domčekov a škola. Jadro obce sa už prenieslo k Rohožníckemu potoku. V tomto období pribudli do obce ešte dva mlyny - pri kaplnke sv. Rozálie a na hornom konci dediny. Medzi zemianskou kúriou a mlynom bola vstavaná pálenica. Za obcou stála lesná správa. V borovicovom lese (Obore) a v Karpatoch (Pánsky dom) boli horárne. V roku 1866 postihlo obec veľké nešťastie. Celá časť obce od kostola takmer po zvonicu vyhorela. Požiar založil jeden žobrák, ktorému sa nedostalo dostatočnej almužny, nakoľko vládla v obci bieda. Z pomsty zapálil dom chudobnej rodiny (č. d. 34). Silný vietor preniesol požiar na celú časť obce. Všetky domy pokryté slamou vyhoreli. Našťastie nikto z obyvateľov nezahynul. Žobráka našli na druhý deň mŕtveho pri Božej muke a ľudia si hovorili, že trest Boží ho neminul. Na miestach vyhorelých domov boli vystavané nové z kamenia a hliny, v bohatších rodinách z pálenej tehly, pokryté škridlou. Ku koncu 19. storočia pokročila zástavba až po mlyn (horný koniec).

Výstavba obce

Situácia po II. Svetovej vojne a nastávajúce roky si vyžadovali od obyvateľov spoločné zapojenie do budovania obce. Väčšia časť akcií investičného charakteru bola organizovaná v tzv. akcii "Z". Prvou spoločnou prácou bolo zriadenie materskej školy, kde malo miesto 40 detí. Výstavba siete miestneho rozhlasu sa začala v jarných mesiacoch v roku 1950. Do roku 1950 sa zdravotné stredisko nachádzalo v budove MNV. Po adaptácii hostinca Márie Kučerkovej sa celý objekt prestaval na ambulanciu pre deti a matky, transfúznu stanicu a byt lekára. Súčasne so zdravotným strediskom bola z bývalej predajne Imricha Knápka zriadená i lekáreň. Prvým lekárnikom bol magister Rudolf Uher, ktorý tu pôsobil až do dôchodku (1992). MNV sa začal zaoberať aj výstavbou kultúrneho domu a nechal vypracovať dokumentáciu. Celkový náklad stavby predstavoval 629.000 Kčs, z toho 220.000 Kčs svojpomocne. Základy kultúrneho domu sa začali kopať na jar v roku 1958. V nastávajúcom roku už bola prikrytá hrubá stavba. Dokončovacie práce postupovali pomaly. Elektroinštalácie a vnútorné omietky sa robili až v rokoch 1963 - 64. V roku 1969 sa zakúpilo a osadilo nové javisko v hodnote 165.000 Kčs. S obecnými budovami vyrastali i nové rodinné domy. V roku 1958 bolo v obci postavených 14 nových domov. Medzi stavby rodinných domov pribudli predajne s potravinami, priemyselným tovarom a pohostinstvo. V roku 1960 bol položený kábel telefónneho vedenia a zavedené prvé telefóny do domácností. V septembri 1961 sa dokončili a dali do používania asfaltové cesty prechádzajúce obcou: Malacky - Rohožník a Lozorno - Jablonica. Ostatné cesty v obci boli vyasfaltované v roku 1975. S výstavbou vodojemov v roku 1962 a zachytením horských prameňov sa začala v obci výstavba vodovodu. V priebehu roka bol prívod pitnej vody do 222 domácností. Výstavba vodnej nádrže Vývrat na ploche 11 ha sa začala v roku 1964. Vodná nádrž slúži ako kúpalisko a rezervoár vody pre zavlažovanie asi 300 ha poľnohospodárskej pôdy. V okolí nádrže je vybudovaná chatová rekreačná oblasť. Výstavba cementárne podnietila nárast obyvateľstva, a tým aj výstavbu obce. V sedemdesiatych rokoch boli vybudované detské jasle pre 30 detí, materská škola pre 60 detí, začala sa výstavba sídliska, nových predajní a reštaurácie. V akcii "Z" bola dokončená stavba domu smútku. Pri hlavnej ceste boli odstránené všetky stodoly a na ich miestach stoja nové rodinné domy.1. februára 1984 bola daná do užívania nová budova MNV. Z kapacitných dôvodov sa začala výstavba novej materskej školy pre 120 detí. Dňom 1.októbra 1984 bolo zriadené OO VB v obci. Od roku 1989 má OO VB (dnes polícia) v používaní novú budovu. 14. novembra 1978 dala Rada MNV súhlas k plynofikácii obce. Bola dokončená v roku 1993. Celkový náklad 3,7 mil. korún. V roku 1989 dostali obyvatelia do používania novú budovu Závodného klubu ROH pri ZCV Rohožník. V dnešnej dobe patrí nový kultúrny dom pod správu obecného úradu. Objekt starého kultúrneho domu majú v prenájme súkromné firmy. Staré kasárne boli asanované v roku 1987. Na ich mieste je dnes vystavaný komplex súkromných predajní a služieb, budova pobočky Slovenskej sporiteľne a zdravotné stredisko. Zdravotné stredisko bolo odovzdané do používania v roku 1996. Náklady na jeho výstavbu predstavovali 15mil. korún. Od roku 1993 je v obci vybudovaná kábelová televízia.

                          
Autor : Mgr.Ľudmila Kotesová, 1997
 

Reklama

Reklama

Reklama

Reklama

Reklama

Vyhľadávanie

Bezhotovostné platby

Akceptujeme bezhotovostné platby bankovými kartami na Obecnom úrade

Štatistiky

Používatelia
13
Články
125
Čítanosť článkov
509354

Náhodný obrázok