Kontaktné údaje:
Miestny spolok Slovenského červeného kríža Rohožník
Adresa: Hlavná 369/48, 90638 Rohožník
Štatutárny zástupca: Bc. Štark Karol (+ 421 903 454 078)
Podpredseda združenie: Mgr. Ivana Kočišová
Email: karol.stark@gmail.com
História Červeného kríža
História už neraz potvrdila, aká veľká sila, s dosahom na celé ľudstvo, môže byť ukrytá v jedinej ľudskej myšlienke. Keď sa v roku 1859 mladý Švajčiar Henry Dunant rozhodol zorganizovať prvých dobrovoľníkov na pomoc raneným vojakom v bitke pri talianskom Solferine, ešte netušil, že kladie základ najväčšej humanitárnej organizácie na svete.
Červený kríž sa zrodil v srdci švajčiarskeho obchodníka Henryho Dunanta (1828-1910) dňa 24. júna 1859, po tom, čo na vlastné oči videl jednu z najkrvavejších bitiek storočia, bitku pri talianskom Solferine. V tejto bitke sa stretli vojska Francúzska a Rakúska a zostalo tu bez povšimnutia ležať 40 000 mŕtvych a tisíce ranených v dôsledku nedostatku vojenských lekárov. Henry Dunant sa stal očitým svedkom situácie a bol ňou šokovaný. Namiesto plánovanej schôdzky s Napoleónom III zhromaždil obyvateľov blízkych dedín a zorganizoval pomoc a starostlivosť pre ranených. Jeho slová Siamotuttifratelli (všetci sme bratia) otvárala srdcia dobrovoľníkov, ktorí pomáhali všetkým raneným bez zisťovania, kto je priateľ a kto nepriateľ. Dunant sa vrátil do Švajčiarska a napísal knihu „Spomienka na Solferino“, ktorú neskôr na svoje náklady vydal (1862). Knihu rozposlal vládnucim rodom Európy, vojvodcom, politikom, verejne angažovaným osobnostiam a priateľom. „Spomienka na Solferino“ mala veľký vplyv a návrhy z knihy dostali konkrétnu podobu – Červený kríž. Vlády sa dohodli na kodifikácii prvých pravidiel vedenia vojny. 17. februára 1863 sa prvý krát zišiel výbor, ktorý prijal názov Medzinárodný výbor pre pomoc raneným. V roku 1876 sa práve z neho stal Medzinárodný výbor Červeného kríža.
História Červeného kríža v obci Rohožník
Podnetom na založenie Červeného kríža v našej obci bola činnosť učiteľky Ernestíny Kapsovej v roku 1919, kedy začala organizovať pre mládež a ženy prednášky o osobnej hygiene a zdravotníctve. V tejto činnosti ju podporoval MUDR. Anton Walner z Malaciek, ktorý robil dvakrát ročne zdravotné prehliadky žiakov na tunajšej škole. 7. októbra 1924 si v obci otvoril ordináciu MUDr. Arnošt Marmoschtein. Práca Červeného kríža sa zintenzívnila. MUDR. Marmoschtein vyškolil viaceré ženy z domácnosti a členov požiarneho zboru pre poskytovanie prvej pomoci v prípade zranenia. Jednou z nich bola Jozefína Májeková, ktorá sa tejto činnosti venovala ešte v šesťdesiatych rokoch. Na jej dome bola pripevnená tabuľka Stanica prvej pomoci.
Počas Slovenské štátu v tejto činnosti pokračovala MUDr. A. Vagašová-Hrvolová. Od roku 1946 začal aktívne viesť Červený kríž MUDr. Ján Požgay, ktorý organizoval rôzne besedy a zdravotnícke kurzy. V tejto oblasti bolo zapojených veľa našich občanov.
V roku 1951 sa v obci robila zbierka na zakúpenie sanitného vozidla (Tudor101). Do roku 1956 jazdil na ňom Alojz Baláž, keď ho vystriedal Ambróz Rečný. Po jeho odchode ho vystriedali jeho dvaja synovia.
Počas 70. A 80. Rokov viedla Miestny spolok p. Viera Kubišová a po 89 roku, kedy sa spolok prakticky rozpadol, tak ako iné organizácie združené v Národnom fronte sa ujal Miestneho spolku SČK p. Bc. Karol Štark, ktorý ho vedie dodnes.
Pracovné úsilie Miestneho spolok Červeného kríža je v poslednom období zamerané hlavne na propagáciu darcovstva krvi, čo vidieť aj na výsledkoch. V tomto čase je v Rohožníku ocenených plaketami profesora MUDr. Jana Janského a medailou profesora MUDr. Jána Kňazovického za mnohonásobné darovanie krvi. Spolok má v súčasnosti 60 členov.
Bronzová plaketa – 70 darcov (ženy 10 odberov, muži 10 odberov)
Strieborná plaketa – 80 darcov (ženy 20 odberov, muži 20 odberov)
Zlatá plaketa – 30 darcov (ženy 30 odberov, muži 40 odberov)
Diamantová plaketa – 2 darci (ženy 60 odberov, muži 80 odberov)
Kňazovického medaila – 6 darcov (ženy 80 odberov, muži 100 odberov) – p. Peter Habdák, p. Štefan Nemec, p. Štefan Báchor, p. Bc. Karol Štark, p. Vladimír Jadrníček a p. Miroslav Báchor